Predstavte si hrad, trošku väčší ako ten náš Aldarionský a o trochu menší od Rokfortu v Británii, máte? Dobre, teraz si predstavte, že hoci v minulosti bol ten hrad veľkolepý a elegantný, dnes sú to už iba holé múry oplakávajúce svoju vzácnu históriu. Výborne, teraz by ste vo svojich predstavách mali mať hrad v Heidelbergu, nemeckom mestečku neďaleko Stuttgartu. Ako ste už určite pochopili, hrad, na ktorý sú Heidelbergčania takí hrdí mňa veľmi nezaujal a tak po dvojhodinovej túre popri jeho múroch som s veľkým vydýchnutím zišla dolu do mesta. To ma rozhodne nesklamala a práve s týmto zážitkom sa chcem s vami podeliť.
Legenda lásky
Ak mesto navštívite so sprievodcom tak vám určite porozpráva o legende istého mladíka, ktorý si chcel získať svoju slečnu. Tento príbeh určite poznáte aj vy a najmä teraz keď bol znovuvydaný aj v edícii Rozprávky dvoch hlbočníkov. S dovolením jej autorov vám v krátkosti prerozprávam jej príbeh. Čarodejník menom El sa mladícky a vášnivo zamiloval do muklovskej dievčiny Maury, ktorá, ako to v správnom príbehu býva, ho neľúbila. On sa však nevzdával a raz mu v hlave skrsol nápad, namiešal silný elixír lásky a pridal ho do malých čokoládiek, ktoré jej posielal. Samozrejme sa do neho Maura pod vplyvom elixíru zamilovala a počase sa aj zobrali, keď jej El prestal miešať a podávať elixír lásky Maura sa doňho zaľúbila naozaj a rozprávkový koniec bol na svete. Heidelberg zostal verný tradícii legendy a doteraz sa v meste predávajú sladké čokoládky, ich výrobcovia však stále nevedia napodobniť ich typickú vôňu. Ktovie prečo?
Shopping Mall
Medzi množstvom malých obchodíkov, ktoré lemujú jednu z najväčších obchodných ulíc v Nemecku, nájdete všetky muklovské vecičky od výmyslu sveta a dokonca aj ja čo mám vycibrený vkus som si tam prišla na svoje. Ak medzi tými všetkými muklovinami zatúžite po niečom našom rozhodne navštívte obchodík na vedľajšej Königstrasse, ktorý je pre muklov zamaskovaný ako nefunkčná kinosála. V obchode nájdete tie najrôznejšie cukrovinky, niektoré kalsické ako čokoládove žabky, cukrové brká, šumivé bzučalky, ale aj inovatívne ako Vanilkový atrament, Raráškove jahody a aj vynikajúcu Višňovú kanoniádu a mnohé iné. Jedna z mnohých pikošiek, ktoré ma nesmierne potešili bola kartička Bathildy Bagshotovej z čokoládových žabiek, ktorá bola posledná čo mi chýbala do zbierky. Rozhodne som sa pred odchodom nezabudla zastaviť pri levovi, o ktorom sa traduje, že ak sa ho dotknete do mesta Heidelberg sa raz určite vrátite. Dúfam, že sa mi to splní.
